70900 NG - Teleskop BRESSER - Bezplatný návod na obsluhu
Nájdite návod k zariadeniu zdarma 70900 NG BRESSER vo formáte PDF.
| Typ produktu | Achromatický refraktorový teleskop |
| Značka | Bresser |
| Model | 70900 NG |
| Ohnisková vzdialenosť | 900 mm |
| Priemer objektívu | 70 mm |
| Zväčšenie | 45x až 337,5x (podľa okuláru) |
| Dodávané okuláre | K-20 mm, K-12 mm, K-4 mm |
| Montáž | Rovníková s hodinovou osou a deklináciou, azimutálne nastavenie |
| Hľadáčik | 6x25, nastaviteľný |
| Súčasťou príslušenstva | Zenitové zrkadlo, prevracacia šošovka 1,5x, nastaviteľný hliníkový statív, podnos na príslušenstvo, flexibilné hriadele |
| Napájanie | Žiadne (manuálne používanie) |
| Údržba a čistenie | Šošovky čistite jemnou handričkou bez chĺpkov; chráňte pred prachom a vlhkosťou; po použití použite ochranný kryt |
| Bezpečnosť | Nikdy sa nepozerajte priamo na slnko; riziko oslepnutia a požiaru; používajte pod dohľadom dospelej osoby |
| Náhradné diely a opraviteľnosť | Nedemontujte; kontaktujte predajcu alebo zákaznícky servis |
| Odporúčané použitie | Astronomické pozorovanie (Mesiaca, hmlovín) a pozemské (s prevracacou šošovkou) |
Často kladené otázky - 70900 NG BRESSER
Otázky používateľov k 70900 NG BRESSER
0 otázka o tomto zariadení. Odpovedzte na tie, ktoré poznáte, alebo položte vlastnú.
Položte novú otázku o tomto zariadení
Stiahnite si návod pre váš Teleskop vo formáte PDF zadarmo! Nájdite svoj návod 70900 NG - BRESSER a vezmite svoje elektronické zariadenie späť do rúk. Na tejto stránke sú zverejnené všetky dokumenty potrebné na používanie vášho zariadenia. 70900 NG značky BRESSER.
NÁVOD NA OBSLUHU 70900 NG BRESSER
26,27 Svermy sroub ohebného hridele
5. Konečné vyrovnáni
Casti hladáčika (obr. 10)
23 Predna objimka sosovky (objektiv)
23a Reverzny kruzok objektivu
24 Drziak hfdacika
26,27 Utahovacia skrutka ohybného hriadfa
Rovnikov klin (obr. 14)
28 Uṭahovacia skrutka na nastavenie sklo nu polárnej osi
29 Páčka na nastavenie stipna zemepisnej širky
30 Naklănacia doska
Casti montaze (obr. 15)
26 Bowden (pre hodinovu os, na nastavenie rektascenzie)
27 Bowden (pre deklnacnu os)
31 Vertikalne upevnenie
31a Deklinacna os
32 Adapter na uchytenie tubusu
33 Horizontálne upevnenie
KROKI-zostavenie
- VseobecnePokyny na zostavenie teleskopu, umiestenie
Skör nez zacnes teleskop zostavovat, wyber preñ vchodné miesto.
Pomóze ti, ked'tento pristroj zestavis na mieste, na ktorom bude dobry vhyfad na oblohu, stabilny podklad a dostatočny priestor.
Dolezite: vsetky skrutky dotahuj len „rukou" a zabrak tak „prekruteniu" skrutiek.
3. Stativ
Vezmi stativ-trojnozku a postav ho tak, aby nohy stativu smerovali kolmo nadol. Teraz uchip dve nohy stativu (13) a opatrne ich od'tahuj, az kym nie su celkom roztvorené. Celá vaha stativu pritom spočiva na jedernej nohe. Potom postav stativ do vzipriamenej polohy.


BRESSER
m - 1 0 ;

Uvolni tri zaistovacie uchytky (11) (obr. 1 + 4) na nohach stativu, postupne poyytahuje vsetky nohy na pozadovanu dlzku (pozri obr. 4), zaklapni zaistovacie uchytky a postav stativ na pevn'y, rovn'y podklad.
Tip:
Pri vodorovnom umiestneni stativu ti moze pomocf malibela umiestnena na podlozke urcenej na prisluensstvo.
Teraz nasad' tubus vratane drziaka tubusu s otvorom objektiv vo vznačenom smere (oznacenie N na hlave stativu, sipka smerujúca na severa zobrazenie teleskopu na montáži) na montáž. Nasledne pripevni drziak tubusu pomocou utahovacej skrutky adaptéra na uchytenie tubusu k hlave montáze (obr. 7).

6. Nasadenie okulára
Súcastou základnej vybavy tvojho teleskopu su tri okulare (18) (obr. 2) a jeder prevratny hranol (19) (obr. 2). Pomocou okulárov urcis prisluşné zváčsenie svojho teleskopu.
Skor nez nasadis okulare a prevratny hranol, odstran ochranny kryt (21a) z nastavovacieho kruzku okulara (6) (obr. 1). Uvolni utahovacie skrutky (21) na nastavovacom krzku okulara a vloz majpriy prevratny hranol. Potom opat pritiahni utahovaciu skrutku (21).


BREESER

m - 1 0 ;


Nasledne pripevniš tym istym sposobom - otvorenim a zatvorenim utahovacich skrutiek (22) 20 mm okulár v prevratnom hranole.

Davaj pritom pozor, aby strana okulara, do ktorej sa pozera, ukazovala zvislo nahor. U'ahcuje to pozeranie. Pripadne uvo'ni utahovaci skrutku (21) na nastavovacom krzku okulara a otoč prevratný hranol do tejo pozicie.
7. Montáz a nastavenie hradáčika
Nožicku drziaka hladáčika (24) kompletne umiestni na drziak hladáčika, ktony sa nachadza na tubuse teleskopu (obr. 10). Drziak hladáčika zaklapne. Davaj pritom pozor na to, aby objektiv hladáčika ukazoval smerom k prednému otvoru tubusu.

Na drziaku h'adacika sa nachadzaju skrutky na nastavenie h'adacika (3) (obr. 1): dve utahovacie skrutky (cierne) a jegna poistna skrutka s perom (strieborna). Utahovacie skrutky (cierne) je nutné rovnomeme zaskrutkova tak, aby si citil odpor; optický h'adacik je po-tom zaistený.
Skor nez začnes pozorovat oblohu, je nevyhnutné, aby si nastavil optický hladáčik teleskopu - optický hladáčik a hlavný teleskop musia byt nastavené rovnoběžne. Aby si nastavil hladáčik, vykonaj nasledujúce kroky:
Vezmi 20 mm okular, nasad'ho do prevratneho hranola a hlavn'teleskop nasmeruj na\ jednoznačne definovany zemský objekt, ktory sa da jednoducho najst (obr. 11, napr. vrchol\ veze kostola, stit strechy domu). Vzdialenost by mala byt minimalne 200-300 metrov. Umiestni objekt presne do strodu zorného pola okulára.

Otačaj (vpravo/vfavo) Jednou z dvoch utahovacich skrutiek optického hladáčika teleskopu a ustavěne sa pritom pozeraj cze hladáčik. Rob to dovtedy, kým zamerný krž hladáčika nedosiahne presné tú poziciu, ktorá zodpovedá pohladyce okulár hlavněho teleskopu.
Zaostrenie optického hladáčika teleskopu: Otoč prednou objimkou šosovky (23) ojejno az dva otocenia dolava. Teraz možes samostatne prestavit reverzný kržok (23a).

BRESER
1

Pozri sa czhladacik a zaostri na vzdialeny objekt. Otačaj prednou objimbkou šosovky (23) v Jednom alebo druhom smere, az kym nebude objekt zaostreny. Teraz priskrutkuj reverzný kruzok (23a) v smere objimky šosovky.
8. Ochranné kryty
Na ochranu vnútra teleskopu pred prachom a necistotami je otvor tubusu chrány ochrnnym krytom (25).Jeden ochranny kryt (21) sa takisto nachadza aj na nestavovacom kržku okulara (6) (obr. 1).

Ak chces pozorovat oblohu, snim kryty z otvorov.
9. Ohybatel'ne bowdeny
Aby bolo ulahcene presne jemne nastavenie deklinacia a rektascenzie, umiestnia sa ohybatelné bowdeny na urcené drziaky oboch rovnikovych suralnic.

Dlyh ohybatelny bowden (14) (obr. 1) sa pri montuje paralelne k tubusu teleskopu. Upevni sa pomocou ufahovacej skrutky (16, 17) k zarezu osi urcenej na tento ucel.
Krátky ohybateñy bowden (15) (obr. 1) sa primontuje zboku. Upevn sa pomocou ufahovacej skrutky (16, 17) k zárezu osi urcenej na tento ucel. Tvoj teleskop je teraz pripraveny na pouzitie.
KROK II - Pouzitie teleskopu
1. Manipulácia - montáz
Tvoj teleskop je vybaveny montazou, ktora umozhuje dva druhy pozorovania.
A: Azimutálna = ideálna na pozorovanie zeme (pozemské pozorovanie)
B: Paralaktická = ideálne na pozorovanie oblohy (pozorovanie vsemirnych objektov)

K bodu A:
Pri azimuthalnom nastaveni sa teleskop pohybuje v horizontalnej a vertikalnej osi.

Uvolni upevnovaci skrutku urcenu na nastavenie sklonu polarnej osi (28) a sklon niklănaci dinosku (30), az kym nie je vo vodorovnej polohe (tzn. az na doraz). Opat pritiahni upevnovaci skrutku nastavenia sklonu polarnej osi.Uvolni vertikalne zaistenie (31) a tubus umiestni do vodorovnej polohy. Ufahovacie skrutky opat pritiahni.

K bodu B: pozri kapitolu (3-11).
2. Zostavenie teleskopu (v noci)
Tmavé miesto je pre mnohé pozorovania velmi dolezité, pretoze rusivé svetla (lampy, poulcé nelympy) mozu podstatne ovplyvniostrost detailov obrazu zobrazeného teleskopom.
Ked' vjdes v noci zo svetlej miestosti von, musia si tvoje oci na tmu njprv zwyknut. Po
cca 20 minutach mozes potom zacaf pozorovat vesmirne objekty.
Nepozoruj z uzatvorenych miestnosti a umiest-ni svoj teleskop s prisluenstvom cca 30 minut pred zaiciatkom pozorovania na vybrané miesto, aby si zabezpecil vyrovanie teploty v tubuse.
Okrem toho by si mal dbat na to, aby si svoj teleskop postvil na rovny, stabilny podklad.
3. Pociatočné nastavenie
Uvolni upevnovaci skrutku nastavenia sklonu polárnej osi (28) a nastav naklănaci dinsku (32) zhruba podla stipnice packy urcenej na nastavenie stipna zemepisnej sirky (29), na stipen zemepisnej sirky svojho pozorvacieho stanoviska (v Nemecku cca 50^ ). Nasmeruj oznacenie severu na stative-trojnožke (N) na sever. Vrchna strana naklănacej dosky ukazuje tiez na sever. Páčka na nastavenie stipna zemepisnej sirky ukazuje na juh.
4. Nastavenie geografickej sirky
Zisti stupej zemepisnej sirky svojho pozorovacieho stanoviska z automapy, atlasu alebo z internetu. Nemecko sa nachadza medzi 54^ (Flensburg) a 48^ (Mnichov) severnej geografiek sirky.
Teraz uvoñi upevnovaciu skrutku nastavenia sklonu polánej osi (28) a sklon naklánaciu dosku (32), az kym cislo, ktoré je na páčke urçenej na nastavenie stipna zemepisnej sirky (29) pri aretácii, zodpovedá stipnu zemepisnej sirky tvojho pozorovacieho stanoviska (napr. B. 51°).
Tip:
Presny stupen zemepisnej sirky svojho pozorovacieho stanoviska najdes v atlasv zdy na pravom alebo'avom okrai mapy. Informacia ziskas aj na mestskom urade, katastralnom urade alebo aj na internete: napr. na weabovej stranke www.heavens-above.com. Mozes si tam aka anonymny pouzivatef „Anonymous user > Select" vybrat svju krajnu; potom sa ti zobrazia data.
5. Zaverečné nastavenie
Otoč deklinačnou osou (8) spolu s drziakom teleskopu o 90^ smerom nahor (biele šipky vpredu na montáži smeruju k sebe). Nasad spravne tubus (pozri zobrazenie teleskopu a šipku smerujúcu na sever) do drziika a pvne pritiahni utahovaci skrutku. Vychod z okulára teleskopu teraz smeruju k zemi, objektiv smerom k Polárke. Uvolni majrv upevnovaci skrutku packy urcenej na nestavenie stipna zemepisnej sirky a potom deklinačnu os a umiestni Polárku do strodu zorného pola

okulara. Nasledne opat pvne pritiahni ufahovaciu skrutku. Stativom-trojnozkou uz teraz nehyb a ani ho neprestavuj, pretoze by si mohol stratit nastavenie. Teleskop je teraz spravn nestaveny.
Tento proces je nevyhnutny, aby teleskop sle-doval objekty na oblohe.
6. Pozicia sledovania, pri.p. pozorovania
Uvo'ni vertikalnu upevnovaciu skrutku (8) a sklon tubus teleskopu o 90^ nadol. Uvo'ni horizontalnu upenovaciu skrutku (33) a otoč teleskopom o 180° doprava, prip. do'ava, az kym šosovka objektivu neukazuje smerom na oblohu.
Opaf pevn vsetky upevnovacie skrutky, aby bolo mozné sledovanie pomocou oybatelneho bowdenu.
Manualne nastavenie hodinovej osi (nastavenie rektascenzie, os R.A.) pomocou oyba-telneho bowdenu (26) vykompenzuje otacanie zemegule, takze zamerany objekt zostane neustalev zornom poli okulara.
Ak by si chcel zamerat iny objekt, uvolni utahovacie skrutky, pootoc tubusom zeelanym smerom a utahovacie skrutky opaf pritiahni. Okrem toho mozes vykonaf jemne nastavenie
pomocou ohybatelnych bowdenov (14, 15) (obr. 1).
7. Opticky hladacik
Tvoj teleskop je teraz zhruba nasmerovany a nastaveny.
Aby si dosiahol pohodlnu pozorovaciu pozi ciu, uvo'ni opatme skrutku upevnovacej listy tubusu (8) (obr. 1), aby si mohol pootocit tubusom teleskopu. Nasmeruj okular a opticky hladacicik do pozicie, z ktorej mozes pohodnle pozorovaf zvolene objekty.
Jemné nastavenie vykonáš pomocou optického hladácika teleskopu (2). Pozri sa czhladáčik a pokú sa umiestnít napr. Polárku (obr. 16) do strodu zámemeho kríza hladácika (obr. 17). Pri presnom nastaveni ti pomóze bowden hodinovej osi (26) a takisto aj bowden deklinačnej osi (27).
8. Pozorovanie
Potom, akonastavis Polarku v hladaciku, budes moct, ked sa teraz pozries cz okular, rozoznat v teleskope Polarku.

Pripadne budes teraz moist pomocou oyba-telneho bowdenu nastavit teleskop presnejsie a takisto uskutocnit aj nastavenia ostroti obrazu kolieskom ostrenia (7) (obr. 1).
Okrem toho budes moct teraz pri vymene okulara (na mensiu ohniskovv zdialenost) na-stavit vacsie zvacsenie. Vsimni si, prosim, ze zvacsenie hviezd nie je mozne takmer vobec spozorovat.
Tip:
Okulare su systemy sosoviek urcené pre oko. Pomocou okulara sa zachyti, cize zobrazi a estrezvačsi, obraz yvtvorený v ohnisku objektivu. Potrebujes okular s roznymi ohniskovymi vdialenostami, aby si dosiahol Rozne zvačsenia.

BRESSER
图

Zacni kaźde pozorovanie s okularom s menśim zväčsemim (= velká ohnisková vzdialenost, napr. 20 mm).

Na nakrese (obr. 18) mozes vidiet nichtore zname suhvezdia azoskupenia hviezd, ktoré suviditelpoças celho roku.Zoskupienie nebeskych telies je vsk zavisle od datumu a casu.
Ak svoj teleskop zamerias na jegnu z tychto hviezd, zistiš, ze po krátkej dobezmizne zo zorného pola tvojho okulára. Aby si tento efekt vykompenzoval, nastav ohybateñy bowden (17) hodinovej osi a tvoj teleskop bude sledo-vat zdanlivu drahu tejo hviezdy.
10. Prisluşenstvo
Sucastou zakladnej vybavy tvojho teleskopu su tri okulare (18) (obr. 2). Vymenou okularov urcis prisluanse zvacsenie svojho teleskopu.
Prevratny hranol (19) (obr. 2) sposobi prevratenie obrazu (zrkadlove prevratenie) a pouziva sa na pozorvanie oblohy.
Aby si videl obraz spravny na vysku a zrkadlo-vo neprevrateny, musi pouzit prilozenu pre-yratnu sosovku.
Uvolni utahovaciu skrutku (21) a odstran pre- vratny hranol z nastavovacieho kruzku okulara 6obr.1.Teraz nasad prevrtn sosovku 20obr.2 priamo do nastavovacieho krzku okulara a znovu rukou pritiahni utahovaciu skrutku.Potom vloz okularnapr.f = 20mm do otvoru prevratnej sosovky a pritiahni utahovaciu skrutku.
9. Vyhladávanie hviezd
Zo zaciatku sa ti bude zdaf orientacia na oblohe zlozita, kedze hviezdy a suhvezdia su vzdy v pohybe a v zavislosti od rocnheo obdobia, datumu a casu menia svoju poziciu na oblohe.
Vynimkou je Polárka. Prebieha nou (celkom presne) pomyselná predlzena polárna os zeme. Tzv. severnynebsky pol predstavujevychodiskovy bod vsetkych hviezdnych map.
Upozornenie:
| ohnisková vzdialenosf teleskopu : ohnisková vzdialenosf okulára = zväčsenie |
| Vypočitame teda: 900 mm : 20 mm = 45x900 mm : 12 mm = 75x900 mm : 4 mm = 225x |

| Chyba Pomoc | |
| nie je obraz | odstrănte protiprachovù ochranu olvoru ob- jektivu |
| neostrý obraz | vykonajte nastavenie zaostrovania kolieska ostrenia |
| nedá sa zaostrif počkajte na vyrovnanie teplôt (cca 30 minút) | |
| zlý obraz nikdy nepozorujte cz okno | |
| pozorovaci objekt je v hladáčiku, nie je však viditelíný v telescope | nastavte hladáčik (pozri kapitolu 7) |
| sledovanie osi pomocou bowdenov ide fázko | vyázte telescop |
| cez prevratný hranol „krívy“ obraz | hrdlo okulára v prevratnom hranole musi byt nastavené zvislo |

1. Technické udaje:
- System objektivov s dvomi sosovkami (achromatickymi) zo skleneného materialu
Azimuthalna montaz s rovnikovym klinom (optimalizovany system montaze s ohybate'nymi hriadel'mi)
Zvačsenie: 45x - 337,5x - Priemer objektivu: 70 mm
- Ohnisková vzdialenost: 900 mm
- 3 ks okuláre: K-20 / K-12 / K-4 mm
- Prevratny hranol
- 6×25 opticky hladacik
1,5x prevratna sosovka
Vyskovo nastavitelný hlinikovy staviv
2. Możné pozorované objekty:
V nasledujucich riadkoch sme vyhladali a objasnili niedtoré veimi zaujimavé nebeske telesa hviezdokopy. Na prisluşnych vyobrazeniach na konci tohto navodu mozes vidiet, akobudes vidiet tieto objekty pomocou svojho teleskopus prilozenym okulárom pri dobrey viditelnosti:
Mesiac
Mesiac je jegynm prirodzenym satelitom Zeme. (obr. 19)
Priemer: 3476 km
Vzdialenost: cca 384 400 km
Mesiac je znamy uz od pradavna. Po Slnku je druhym majziarivejsim objektom na oblohe. Kedze Mesiac obehne okolo Zeme za jeder mesiac, neustale sa uhol medzi Zemou, Mesiacom a Slnkom meni; mozno to pozorovat na cykle mesaacnych faz. Medzi dvoma po sebe iducimi novmi uplynie 29,5 dni (709 hodin).
Hmlovina Orion (M 42)
M 42 v suhvezdi Orion (obr. 20)
Vzdialenost: vzdialena od Zeme 1 344 sveteInych rokov
So vzdialenosfou takmer 1 344 svetelnych rokov je Hmlovina Orion (Messier 42, krako M 42) najasnejsie ziariacou emisnou hmlovi
nou na oblohe - viditelna aj volnym okom a je vdacnym objektom pozorovania teleskopmi vsetkych velkosti, od najmenisch terestrickych dalekohladov az po njvacsie observatoria spojené sozemou a Hubblov vesmirny teleskop.
Ide o hlavnu cast obrovského mruku zlozeného
z plynného vodika a prachu, ktory's viac ako
10 stipnamiPokryva vacsiu cast suhvezdia
Orion. Tento Rozsiahly mkr sa roztahuje na
ploche niedolkych stoviek svetelnych rokov.
Prstencová hmlovina v suhvezdi Lyry (M 57)
M 57 v suhvezdi Lyra (obr. 21)
Vzdialenost: vzdialena od Zeme 2 412 sveteInych rokov
Znama Prstencova hmlovina M 57 v suhvezdi Lyra sa casto považuje za prototyp planetarnej hmloviny; patri ku klenotom letnej oblohy severnej pologule. Najnovsie yvskumy ukazali, ze pravdepodobne ide o prstenec (torus) zologenzy so svetlej ziariacej latky, ktora obklopuje centralnu hviezdu (vidite na je len s vacdimi teleskopmi) a nie o gulovitu alebo ellipsoidn plynnu strukturu. Ak by ste pozorovali Prstencovu hmlovinu z bocenej strany, podobala by sa na hmlovinu Cinka (M 27). Pri totom objekte sa pozerame presne na pol hmloviny.

BRESSER


Cinka v suhvezdi Lisky (M 27)
M 27 v suhvezdi Lisky (obr. 22)
Vzdialenost: 1360 svetelnych rokov
Hmlovina Cinka (M 27) v suhvezdi Lisky bolaprouv planetarnou hmlovinou, ktora bolovbec objavená. Dna 12. jula 1764 objavil Charles Messier tuto novu a fascinujucu skupinuobjektov. Tento objekt mozeme pozorovat takmer priamo z jeho ekvatorialnej roviny. Akby si sa pozeral na hmlovina Cinka z polu, mala by pravdepodobne tvar prestanca apodobala by sa na Prstencovu hmlovinu M 57. Kvoli svojej jasnosti je tento objekt viditelny ajpri nie celkom optimalynch poveternostnych podmienkach.
Mesiac
Hmlovina Orion
(M 42)
Prstencová hmlovina
v suhvezdi Lyry
(M 57)
Cinka v suhvezdi
Lisky (M 27)
f=20mmf=12mmf=4mm





BRESSER


RISC de ranire!
Nuutilizati acest disposzitivpentruaprivi direct la soare sauin apropiereadirecta bataii soarelui.Existara RISCUL DEORBIRE!
Copii trebuie sautilizeze dispositivul numai sub supravegherea adultilor. Nu lasati ambalele (pungi de plastic, benzi de cauciuc etc.) la indemana copilor! Exista RISCUL DE SUFOCARE!
RISC DE INCENDIU! Nu asezati dispositivul - mai ales lentilele - in bataia directa a soarelui. Concentrarea luminii ar putea provoca un incendiu.